Jadrová energia sa opäť vrátila do centra vášnivej diskusie medzi európskymi lídrami v čase, keď svetom prechádza nová energetická kríza, ktorá necháva Európsku úniu, závislú od dovozu, naháňať sa za alternatívnymi zdrojmi energie. Blok stále dováža viac ako polovicu svojich energetických potrieb, čo ho robí veľmi zraniteľným voči otrasom na globálnych trhoch, ako je napríklad bezprecedentné prerušenie dodávok ropy a plynu, ku ktorému v súčasnosti dochádza v Hormuzskom prielive uprostred prebiehajúcej vojny medzi Spojenými štátmi a Izraelom na jednej strane a Iránom na strane druhej. Aby Európa udržala svetlá zapnuté a zabránila tomu, aby sa veľké časti európskej populácie prepadli do energetickej chudoby, možno jej nezostane nič iné, len sa vrátiť k jadrovej energii.

Európska komisia – výkonný orgán Európskej únie – predstavila v rámci svojej stratégie na riešenie eskalujúcej krízy niekoľko nových iniciatív súvisiacich s jadrovou energiou, ktoré predstavujú odklon od predchádzajúcej trajektórie Európy, ktorá sa odkláňala od jadrovej energie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento posun potvrdila na summite o jadrovej energii, ktorý sa konal 10. marca v Paríži, keď uviedla:

„Myslím si, že zo strany Európy bolo strategickou chybou otočiť sa chrbtom k spoľahlivému, cenovo dostupnému a nízkoemisnému zdroju energie.“

Jadrová energia je už dlho kontroverznou témou medzi európskymi lídrami. Väčšina členských štátov sa od nej dištancovala, pričom Nemecko je lídrom v opozícii voči jadrovej energii. Naproti tomu Francúzsko zostáva jedným z najsilnejších zástancov tohto bezuhlíkového zdroja energie a vyrába približne 65 % svojej elektriny z jadrovej energie. Avšak aj tí najzanietenejší odporcovia začali v posledných rokoch zmierňovať svoj postoj, keďže sa okolo jadrovej energie ako riešenia s dvojitým prínosom, ktoré zvyšuje energetickú bezpečnosť – najmä energetickú nezávislosť Európy – a zároveň pomáha dosahovať klimatické ciele, naberá dynamiku.

Tento posun sa začal ešte predtým, ako Európa „upadla do ďalšej energetickej krízy“. Minulý rok vlády Talianska a Dánska dosiahli pokrok smerom k zrušeniu desaťročí trvajúcich zákazov výroby jadrovej energie, zatiaľ čo Španielsko prejavilo obnovenú otvorenosť k prehodnoteniu plánov na odstavenie svojich jadrových elektrární. Nemecko dokonca súhlasilo s tým, že v rámci legislatívy EÚ upustí od svojho odporu voči jadrovej energii, čo je bezprecedentná zhoda s Francúzskom v otázke, ktorá bola historicky hlavným bodom sporu. Nemecký predstaviteľ označil tento krok za „radikálny posun v politike“, ktorý by pomohol odstrániť prekážky a zlepšiť efektívnosť pri formovaní energetickej politiky EÚ.

Teraz vidíme niektoré z výsledkov tejto zmeny, keďže Európska komisia jasne prijíma jadrovú energiu ako súčasť svojej stratégie na riešenie energetickej krízy. Vznik malých modulárnych reaktorov je hlavným faktorom meniaceho sa postoja regiónu a ústredným pilierom jeho jadrovej stratégie. Táto nová technológia sľubuje, že jadrová energia bude bezpečnejšia, nákladovo efektívnejšia a jednoduchšie sa nasadí vo veľkom meradle.

Tento mesiac bol v rámci výskumného a vzdelávacieho programu Euratomu na roky 2026 – 2027 oznámený investičný balík do jadrovej energie vo výške 330 miliónov eur so silnou podporou pre technológiu malých modulárnych reaktorov.

Európska komisia oznámila plány na uvedenie týchto reaktorov do prevádzky už začiatkom 30. rokov 21. storočia s cieľom rozšíriť kapacitu na 17 až 53 gigawattov do roku 2050. Nedávna správa Euronews uviedla, že Komisia sa zaviazala znížiť byrokraciu zefektívnením licenčných postupov a zároveň poskytnúť finančné záruky na urýchlenie zavádzania, pričom sa uvádza, že 11 členských štátov EÚ už podporilo spoločné vyhlásenie na podporu tejto technológie.

Európa zároveň zvyšuje investície do výskumu a vývoja v oblasti jadrovej syntézy. Z finančných prostriedkov Komisie na jadrový výskum bolo na energiu z jadrovej syntézy vyčlenených významných 222 miliónov eur, čo zdôrazňuje ambíciu bloku spustiť svoju prvú komerčnú elektráreň na jadrovú syntézu. Podľa správy EE News Europe toto financovanie podčiarkuje cieľ EÚ dosiahnuť v tejto oblasti významný pokrok.

Je pozoruhodné, že Nemecko patrí medzi popredné krajiny v pretekoch o vývoj jadrovej fúzie – ktorá na rozdiel od jadrového štiepenia neprodukuje rádioaktívny odpad – a mohlo by byť na dobrej ceste stať sa prvou krajinou na svete, ktorá úspešne prevádzkuje životaschopný komerčný jadrový reaktor.

Bitcoin vo štvrtok klesol, pričom sledoval širšie straty naprieč kryptomenami a rizikovými aktívami po tom, čo americký prezident Donald Trump signalizoval eskaláciu vojenských operácií proti Iránu v nasledujúcich týždňoch.

Najväčšia kryptomena na svete po relatívne pozitívnom začiatku apríla klesla, ale zostala v obchodnom rozpätí, ktoré dominovalo jej výkonnosti počas väčšiny roka. Bitcoin klesol o 2,9 % na 66 465,7 USD k 01:29 východného času (05:29 GMT).

Trump v stredu večer vyhlásil, že Spojené štáty v nasledujúcich dvoch až troch týždňoch zintenzívnia svoje vojenské operácie proti Iránu a poznamenal, že Washington je blízko k dosiahnutiu svojich vojenských cieľov.

Dodal: „V priebehu nasledujúcich dvoch až troch týždňov ich veľmi tvrdo zasiahneme,“ a zopakoval potrebu obmedziť iránske jadrové schopnosti.

Trump tiež vyzval Irán, aby prijal dohodu, inak bude čeliť americkým útokom zameraným na energetickú infraštruktúru, čo je hrozba, ktorú od začiatku konfliktu niekoľkokrát zopakoval.

Vyjadrenia amerického prezidenta oslabili nádeje na deeskaláciu iránskej vojny, najmä po skorších signáloch z tohto týždňa, ktoré naznačovali možné zníženie vojenských operácií.

Irán začiatkom tohto týždňa poprel, že by sa so Spojenými štátmi angažoval v otázke prímeria a potvrdil, že od začiatku konfliktu pred viac ako mesiacom sa neuskutočnili žiadne priame rozhovory.

Rizikové aktíva po Trumpových vyjadreniach vo všeobecnosti klesli, pričom ázijské akcie a futures kontrakty na Wall Street zaznamenali výrazné straty.

Bitcoinové ETF zaznamenali prvý prílev od októbra

Údaje zo SoSoValue ukázali, že bitcoinové burzovo obchodované fondy zaznamenali v marci svoj prvý kladný mesačný prílev od októbra.

Spotové bitcoinové ETF zaznamenali v marci čistý prílev vo výške 1,2 miliardy dolárov po štyroch po sebe nasledujúcich mesiacoch odlivu. Stalo sa tak v čase, keď bitcoin klesol až o 50 % z rekordného maxima dosiahnutého v októbri.

Počas marca Bitcoin prekonal väčšinu ostatných špekulatívnych aktív a zaznamenal mierne zisky, zatiaľ čo sektory ako akcie a drahé kovy zaznamenali značné straty. Najväčšia kryptomena na svete však od začiatku roka 2026 klesla o približne 24 % a väčšinu roka sa obchodovala blízko úrovne 60 000 dolárov.

Altcoiny klesajú, obavy z Iránu pretrvávajú

Aj iné kryptomeny vo všeobecnosti klesli, keďže chuť riskovať sa oslabila uprostred pretrvávajúceho napätia súvisiaceho s vojnou s Iránom.

Ethereum, druhá najväčšia kryptomena na svete, klesla o 4,7 % na 2 049,22 USD, zatiaľ čo XRP klesla o 3,6 % na 1,3139 USD.

Ceny ropy vo štvrtok vzrástli približne o 7 % po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty budú pokračovať v útokoch na Irán, čo vyvolalo obavy z dlhodobého prerušenia globálnych dodávok ropy.

Futures kontrakty na ropu Brent vzrástli k 11:39 GMT o 8,34 USD, čiže o 8,2 %, na 109,50 USD za barel. Futures kontrakty na americkú ropu West Texas Intermediate tiež vzrástli o 9,23 USD, čiže o 9,2 %, na 109,35 USD za barel, čím dosiahli najvyššiu úroveň od 9. marca.

Oba benchmarky sú na ceste k najväčším denným ziskom za posledné tri týždne, a to ako v absolútnom, tak aj v percentuálnom vyjadrení, hoci zostávajú pod úrovňou nad 119 USD za barel, ktorá bola dosiahnutá skôr počas konfliktu.

Trump povedal: „V priebehu nasledujúcich dvoch až troch týždňov ich veľmi tvrdo zasiahneme. Pošleme ich späť do doby kamennej, kam patria.“ Neposkytol podrobnosti o krokoch, ktoré by mohli viesť k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu.

Priyanka Sachdeva, hlavná analytička trhu v maklérskej spoločnosti Phillip Nova, uviedla, že trhy reagujú na absenciu akéhokoľvek „jasného signálu o prímerí alebo diplomatickej angažovanosti“ v Trumpovom prejave. Dodala, že „ak sa napätie stupňova alebo sa zvýšia námorné riziká, ceny ropy by mohli dosiahnuť nové rekordné úrovne, keďže trhy zohľadňujú potenciálne prerušenia dodávok“.

Spojené kráľovstvo organizuje rokovania o znovuotvorení Hormuzského prielivu

Medzitým Spojené kráľovstvo organizuje virtuálne stretnutie, na ktorom sa zúčastňuje 35 krajín, aby prediskutovali možnosti znovuotvorenia Hormuzského prielivu, hoci sa neočakáva účasť Spojených štátov.

Katarské ministerstvo obrany v ďalšom vývoji uviedlo, že ropný tanker prenajatý štátnou spoločnosťou QatarEnergy bol v stredu v katarských vodách zasiahnutý iránskou strelou s plochou dráhou letu.

Niektorí účastníci trhu uviedli, že prestali obchodovať s nákladmi, ktorých ceny sú na úrovni dubajskej referenčnej ceny pre blízkovýchodnú ropu, ktorá sa zvyčajne používa na stanovenie ceny približne jednej pätiny svetových dodávok ropy, a to z dôvodu nemožnosti využívať prístavy nachádzajúce sa v Hormuzskom prielive.

Zároveň aliancia OPEC+, ktorá zahŕňa Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu a jej spojencov, bude podľa zdrojov pravdepodobne v nedeľu opäť diskutovať o zvýšení produkcie ropy. Takýto krok by mohol umožniť členským štátom čerpať viac ropy, ak sa znovu otvorí Hormuzský prieliv, ale predtým by podstatne nezvýšil ponuku.

V Rusku ukrajinské útoky na prístavnú infraštruktúru, ropovody a rafinérie znížili exportnú kapacitu približne o jeden milión barelov denne, čo predstavuje zhruba pätinu celkovej kapacity, uvádzajú zdroje, čo potenciálne vydláždilo cestu k bezprostrednému zníženiu produkcie.

Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry tiež varoval, že prerušenia dodávok začnú v apríli ovplyvňovať európsku ekonomiku po tom, čo bol región predtým chránený dodávkami zmluvne dohodnutými pred vypuknutím vojny.

Americký dolár vo štvrtok prudko vzrástol po tom, čo prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa o Iráne zmaril nádeje na rýchle ukončenie konfliktu, čo prinútilo investorov uprednostňovať bezpečné aktíva, keďže ceny ropy prudko vzrástli a akcie klesli.

V očakávanom prejave Trump sľúbil, že v priebehu nasledujúcich dvoch až troch týždňov podnikne silnejšie údery proti Iránu bez toho, aby poskytol jasný časový harmonogram opätovného otvorenia Hormuzského prielivu alebo ukončenia vojny, čo otriaslo dôverou investorov a vyvolalo volatilitu na globálnych trhoch.

Investori sa rýchlo presunuli z rizikovejších aktív, ako sú akcie, do amerického dolára, čo spôsobilo pokles jenu, eura a britskej libry.

Dolárový index, ktorý meria kurz americkej meny voči košu hlavných mien, vzrástol o 0,53 % na 100,09, keďže sa vrátil dopyt po bezpečných aktívach.

Štvrtkové zisky vymazali väčšinu strát dolára z predchádzajúcich dvoch obchodných sedení, ktoré boli poháňané skorším optimizmom ohľadom možnej deeskalácie vojny s Iránom, čím sa americká mena dostala na cestu k ďalšiemu týždennému zisku.

Zároveň akcie klesali, zatiaľ čo ceny ropy prudko vzrástli, pričom futures na ropu Brent vzrástli o viac ako 6 % na 108 dolárov za barel po Trumpovom prejave, ktorý znovu vyvolal obavy z pretrvávajúcich prerušení dodávok.

Carol Kong, menová analytička v Commonwealth Bank of Australia, uviedla, že Trumpove vyjadrenia trhy neupokojili a poznamenala, že trhy si začínajú uvedomovať, že vojna sa pravdepodobne ešte viac eskaluje, než sa zmierni.

Dodala, že americký dolár „by mohol odteraz ďalej rásť voči všetkým hlavným menám“, keďže trhy si uvedomujú, že globálna ekonomika sa výrazne spomalí.

Euro kleslo o 0,51 % na 1,1531 USD, zatiaľ čo britská libra klesla o 0,68 % na 1,3216 USD, pričom obe krajiny stratili časť svojich nedávnych ziskov.

Austrálsky dolár, často vnímaný ako ukazovateľ očakávaní globálneho rastu, tiež klesol o 0,69 % na 0,6881 USD.

Japonský jen medzitým klesol o 0,5 % na 159,64 jenu za dolár, čím sa priblížil ku kľúčovej psychologickej úrovni 160, ktorá sa považuje za prah, ktorý by mohol viesť k intervencii japonských úradov na devízovom trhu.

Trumpove vyjadrenia tiež zvýšili výnosy amerických štátnych dlhopisov, keďže rastúce ceny ropy vyvolali obavy z vyššej inflácie, čo potenciálne obmedzilo priestor pre znižovanie úrokových sadzieb.

Toto sa deje pred zverejnením správy o počte pracovných miest mimo poľnohospodárstva v USA v piatok, pričom trhy podľa prieskumu agentúry Reuters medzi ekonómami očakávajú v marci nárast o 60 000 pracovných miest.

Kyle Rodda, hlavný analytik finančného trhu v spoločnosti Capital.com, uviedol, že akékoľvek sklamanie z výsledkov by mohlo narušiť trhy a zosilniť varovania pred stagfláciou.

Dodal, že trhy môžu zaznamenať ďalšiu volatilitu pred predĺženým veľkonočným víkendom.